Třinecké ženy před novou sezonou ještě neřekly poslední slovo a pár jmen vám ještě představíme. Dnes je na řadě Abigail Mojová, která přichází do Třince z Letky.

Třinecké obranné řady posílí bývalá slovenská reprezentantka Alexandra Francl. Přichází ze slovenské 1. ligy žen, kde hrála za Vretenice.
Alexandra v první slovenské lize odehrála v minulé sezóně třicet utkání, když započítáme také baráž o slovenskou extraligu. V těchto zápasech si připsala pět branek a dvaadvacet asistencí. Stala se tak čtvrtou nejproduktivnější hráčkou, co se nahrávek týká, v základní části.
Alexandra také reprezentovala svou zemi v dresu slovenské reprezentace. Zúčastnila se například mistrovství světa juniorek v roce 2018. Dokázala také dvakrát vyhrát slovenskou extraligu s týmem ŠK 98 Pruské.
Alexandro, vítej v Třinci a ať se ti v červenobílém dresu daří!
Alexandro, vítejte v Třinci! Máte za sebou bohatou kariéru ověnčenou dvěma slovenskými tituly i reprezentačními starty. Co pro vás v této fázi kariéry znamená přesun právě do Třince?
Prestup do Třinca pre mňa znamená hlavne nový herný impulz a zároveň aj také malé zadosťučinenie za celú moju doterajšiu florbalovú kariéru. Česká najvyššia súťaž bola v podstate posledná, ktorá mi v mojom florbalovom „hľadáčiku“ chýbala. Už v minulosti som mala ponuky hrať českú extraligu, ale vtedy som to kvôli štúdiu a neskôr aj zraneniu nechala tak. O to viac som rada, že sa mi táto príležitosť po rokoch a po materstve opäť naskytla. Samozrejme, dnes už to nie je rozhodnutie len o mne. Som mama a myšlienka prestupu bola preto u nás doma veľkou témou. Museli sme premýšľať aj nad tým, ako to celé zvládne môj syn a ako skĺbime rodinný život s florbalom. Podmienky, ktoré mi Třinec ponúkol, však boli naozaj veľmi dobré a povedala som si, že by bol hriech túto príležitosť nevyužiť.
Byla pro Vás geografická blízkost Třince ke Slovensku jedním z klíčových faktorů při rozhodování?
Určite áno. Na cestovanie som zvyknutá , nakoľko som sezóny predtým taktiež dochadzala do svojho bývalého klubu da sa povedať , že rovnaku vzdialenost, len na iný smer .Keby bola vzdialenosť výrazne väčšia, celé rozhodovanie by bolo určite náročnejšie.
V loňském roce jste se po narození syna vrátila k zápasovému tempu v dresu Vretenic a hned jste sbírala téměř bod na zápas. Jak náročné bylo skloubit mateřské povinnosti s návratem na hřiště?
Nebudem klamať, je to náročné. Skĺbiť starostlivosť o malé dieťa, tréningy a ešte aj zápasy nie je vždy jednoduché. Zároveň ma však návrat k florbalu po materstve veľmi motivoval. Chcela som si dokázať, že aj keď som dnes mama, stále môžem byť pre tím platnou hráčkou a môžem sa ďalej posúvať. Obrovskú zásluhu na tom má moja rodina. Bez ich pomoci a podpory by to určite nešlo. Som veľmi vďačná, že pri mne stoja a pomáhajú mi robiť to, čo milujem. Celá táto situácia je pre mňa zároveň dôkazom, že ani materstvo nemusí znamenať koniec športovej kariéry. Práve naopak, môže človeku dať ešte väčšiu motiváciu.
Jak byste třineckým fanouškům popsala svůj styl hry – jste raději pevnou zdí vzadu, nebo Vás láká podporovat útok?
Florbal hrám od trinástich rokov a od začiatku pôsobím v obrane. Tento post mám naozaj veľmi rada. Páči sa mi, že mám veľkú časť hry pred sebou a môžem ju čítať a zároveň aj tvoriť. Zároveň mám veľmi rada ten pocit, keď dokážem zabrániť gólu alebo prekaziť súperovu akciu. Som teda rada pevnou súčasťou obrany, ale určite sa nebojím podporiť ani útok. Myslím si, že moderný obranca musí byť platný na oboch stranách ihriska.
Bude Vás rodina doprovázet i na tribuny v Třinci jako Váš nejvěrnější fanklub?
Verím, že áno. Rodina je pre mňa v tomto období naozaj veľmi dôležitá a ich podpora pre mňa znamená veľmi veľa. Verím, že ich budem vídať aj v prvých radoch a že mi budú fandiť. Zároveň je pre mňa krásna predstava, že môj syn uvidí, že aj po narodení dieťaťa sa človek môže vrátiť k tomu, čo miluje, a ďalej si plniť svoje sny a ciele. Chcela by som mu byť týmto aj príkladom – že keď človek niečo naozaj chce, nemal by sa svojich cieľov vzdávať.
Co byste na úvod svého působení vzkázala třineckým fanouškům?
Chcela by som im hlavne povedať, že urobím všetko, čo bude v mojich silách, aby som bola pre tím čo najväčším prínosom. Budem na sebe pracovať, bojovať v každom zápase a spolu s dievčatami sa budeme snažiť dostať čo najďalej. Veľmi sa na túto novú výzvu teším – na nové spoluhráčky, nové prostredie aj na fanúšikov. Verím, že im budeme robiť radosť, že si získame ich podporu a že spolu zažijeme veľa úspešných momentov.